Základná orientácia na nočnej oblohe

Pre laikov je mnohokrát orientácia na oblohe ťažká (ak nemajú po ruke mobilné aplikácie :D) a okrem „Veľkého voza“ niektorí nevedia na oblohe nájsť iné súhvezdia, prípadne sa nedokážu na oblohe orientovať natoľko, aby vedeli nájsť planéty, voľným okom viditeľné hviezdokopy, hmloviny, radianty meteorických rojov a pod. Ponúkam preto niekoľko tipov, ako sa vám budú na oblohe ľahšie hľadať.

Ako som už spomenula, existujú aj ľudia, ktorí vedia na oblohe spoľahlivo nájsť iba „Veľký voz“ (pojmom „Veľký voz“ sa v skutočnosti ľudovo označuje najjasnejšia časť súhvezdia Veľká medvedica). Preto použijem práve túto časť súhvezdia Veľkej medvedice za akýsi východiskový bod pre určovanie zvyšku oblohy.

1. Ako nájdete Polárku?

Nájdite Veľký voz a v ňom hviezdy Merak a Dubhe (na obrázku dve hviezdy v žltom krúžku) a predĺžte ich spojnicu o 4x (žltá šípka). Ak nájdete Polárku, viete ľahko nájsť aj zvyšok Malého medveďa (ľudovo „Malý voz“). Vo veľmi osvetlenom meste sa však môže stať, že nevidíte všetky hviezdy Malého medveďa, ale iba Polárku a dve hviezdy najďalej od nej - Pherkad Maior a Kochab, na obrázku sa nachádzajú pri písmenách „Umi“, Kochab vpravo a Pherkad Maior vľavo. Ostatné hviezdy sú pre ich slabú jasnosť tažšie nájditeľné.

2. Čo sú to cirkumpolárne súhvezdia a ako Vám pomôžu pri orientácii?

Astronómovia nazývajú cirkumpolárnymi súhvezdiami tie, ktoré možno na oblohe nájsť kedykoľvek a nikdy nezapadajú. Ak sa teda naučíte na oblohe rozpoznať jasné cirkumpolárne súhvezdia, môžete podľa nich určovať zvyšok oblohy prakticky kedykoľvek. Okrem Veľkej medvedice a Malého medveďa je dobré poznať predovšetkým súhvezdie Kassiopeja – nachádza sa akokeby „oproti“ chvostu súhvezdia Veľká medvedica a vyzerá ako dvojité W. Dôležité je tiež poznať súhvezdie Draka, ktorého chvost sa tiahne medzi „Veľkým a Malým vozom“ . 

Skratky jednotlivých súhvezdí na obrázku vyššie:

Uma – Veľká medvedica

Umi – Malý medveď

Dra – Drak

Cas – Kassiopeja 

3. Ako zistím, kde sa nachádzajú súhvezdia jarnej, letnej, jesennej alebo zimnej oblohy?

Vo veľa encyklopédiách môžte nájsť takéto pomenovanie pre určitú skupinu súhvezdí, podľa toho, v ktorej časti roka je konkrétna skupina súhvezdí viditeľná po celú noc. Skupina súhvezdí typická pre určité ročné obdobie vychádza  tesne po západe Slnka a zapadá pri jeho východe. Preto sú napríklad súhvezdia letnej oblohy viditeľné počas letných nocí, súhvezdia zimnej oblohy počas tých zimných atď. Na určenie, kde nájsť jednotlivé skupiny súhvezdí, nám môže veľmi dobre poslúžiť súhvezdie Malý medveď. Pomocou súhvezdia Veľkej medvedice nájdem Polárku (podľa návodu úplne hore) a spolu s ňou aj zbytok Malého medveďa. Vďaka neho potom dokážem určiť, kde sa jednotlivé skupiny súhvezdí nachádzajú (obrázok nižšie).

Má referendum silu zákona, alebo silu ústavného zákona?

Na túto otázku nám Ústava SR nedáva jednoznačnú odpoveď a takisto aj názory právnikov na túto otázku sa rôznia. Ja som zástancom názoru, že referendum má právnu silu totožnú ako ústavný zákon. A to z nasledovných dôvodov:

1) čl. 2 ods. 1 Ústavy SR hovorí, že:  

„Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“

Z uvedeného je teda zrejmé, že zdrojom štátnej moci sú občania, a tí ju môžu vykonávať nielen prostredníctvom svojich zástupcov, ale aj priamo. Toto podporuje aj piata hlava Ústavy SR s názvom „Zákonodarná moc“, ktorá sa člení na dva oddiely – „Národná rada Slovenskej republiky“ a  „Referendum“.

2) čl. 93 ods. 3 Ústavy SR vymedzuje, čo nemôže byť predmetom referenda:

„Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.“

Ak by občania v referende nemohli rozhodovať ostatných veciach, ktoré upravuje Ústava SR, v tomto článku by boli uvedené. Keďže čl. 93 ods. 3 Ústavy SR spomína len „základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet“, možno vydedukovať, že referendom možno rozhodnúť o všetkom ostatnom, na čo sa súčasne vzťahuje čl. 93 ods. 2 Ústavy SR – „aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu“. Ak je teda splnená podmienka, že ide o dôležitú otázku verejného záujmu a nejde o základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet, možno o nej v referende rozhodnúť, aj napriek tomu, že je predmet referenda upravený v Ústave SR. A ak možno rozhodnúť  aj o veciach, ktoré upravuje Ústava SR, referendum musí mať silu ústavného zákona, pretože zákon alebo jeho časť, či jednotlivé ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s Ústavou SR (a o ktorom by to Ústavný súd SR vyslovil), by uverejnením nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov stratilo účinnosť a 6 mesiacov potom aj platnosť. Občania by teda v referende o tejto otázke nerozhodli, čo by bolo v rozpore s čl. 93 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého o nej možno rozhodnúť.

3) zástancovia názoru, že referendum má silu zákona, používajú na podporu svojho názoru čl. 72 Ústavy SR:

„Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.“

Kým oni sa však sústreďujú na slovíčko „jediným“, pre mňa je smerodatnejšie slovo „orgánom“. Sú občania SR snáď nejaký orgán?? NIE. Ani referedum nie je orgán, referendum je inštitút. Ak teda tvrdíme, že občania disponujú ústavodarnou mocou, je to plne v súlade s čl. 72 Ústavy SR.

4) zástancovia názoru, že referendum má právnu silu zákona ďalej používajú na podporu svojho názoru čl. 98 ods. 2 Ústavy SR:

„Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.“

Všimnite si, že Ústava SR nepoužíva slová „vyhlási ako zákon“, ale „vyhlási rovnako ako zákon“, z čoho je zrejmé, že zákon a návrhy prijaté v referende nie sú jedno a to isté. Ďalej, že Ústava SR nehovorí, že referendum má silu zákona, ale že sa VYHLASUJE ROVNAKO, t.j. rovnakým spôsobom, ako zákon. Tento spôsob stanovuje zákon č. 1/1993 o Zbierke zákonov SR v §1 ods. 1: „Ústava Slovenskej republiky, ústavné a ostatné zákony Národnej rady Slovenskej republiky, (...) návrhy prijaté v referende podľa čl. 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy (§ 6) sa vyhlasujú uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (...).“ Z §1 ods. 1 z. č. 1/1993 je úplne jasné, že spôsob, akým sa vyhlasuje zákon, je úplne totožný so spôsobom, akým sa vyhlasuje ústavný zákon. Aj keby sme teda spôsob vyhlasovania návrhov prijatých v referende považovali za smerodatný pre určenie ich právnej sily, nie je to možné, pretože zákony aj ústavné zákony sa vyhlasujú rovnakým spôsobom

Planéty

Sú jednými z najjasnejších a najlepšie pozorovateľných objektov na nočnej oblohe, či už voľným okom alebo malým hvezdárskym ďalekohľadom.

Merkúr

nachádza sa na jarnej oblohe v súhvezdí  Blížencov, spolu s Marsom a Jupiterom. Jeho uhlová vzdialenosť od Slnka je 17°30’, vychádza asi hodinu pred ním. 30.7. sa dostane do západanej elongácie (19°) Jeho jasnosť je 1,40 mag.

Mars

Nachádza sa na rannej oblohe v súhvezdí Blížencov, 1°SV od Jupitera, vychádza a zapadá zarovno s ním (východ po 2:00). Jeho zdanlivá jasnosť je iba 1,66 mag, pretože je od Zeme vzdialený 2,4 AU. Takisto aj jeho veľkosť na oblohe nepresahuje 4“. Jeho viditeľnosť sa však postupne zlepšuje a Zem ho postupne dobieha. 

Jupiter

vychádza krátko po druhej hodine ráno a teda asi 2 hodiny pred Slnkom, pričom jeho uhlová vzdialenosť sa zvyšuje. Asi  40 min pred východom Slnka je už 15° nad obzorom. Jeho zdanlivá jasnosť je -1,77 mag. Ak namierite na Jupiter malý hvezdársky ďalekohľad, uvidíte v jednej línii 4 jeho mesiace – Io, Európu, Ganymedes a Kalisto. Sú vidieť aj pri veľmi malom zväčšení (20x). Ich jasnosť sa pohybuje na hranici pozorovateľnosti voľným okom. Vpravo na obrázku je ich poloha vzhľadom k Jupiteru. Pozor, ak ich pozorujete astronomickým ďalekohľadom,obraz máte výškovo aj stranovo prevrátený!

 

Venuša

Pre jej jasnosť -3,82 mag ju veľmi ľahko nájdeme na večernej oblohe – po Mesiaci je to 2. najjasnejší objekt na nočnej oblohe. Nachádza sa 30° východne od Slnka, 2°od hviezdy Regulus v Levovi. Zapadá o 21:00, s pribúdajúcim časom sa však jej viditeľnosť zlepšuje, nakoľko sa  od Slnka vzďaluje a prechádza do vychodnej elongácie, ktorú dosiahne 1.11. Momentálne je vo fáze ako Mesiac medzi 1. štvrťou a splnom. 

Saturn

sklon prstencov Saturna - rok 2013 (155x zväčšenie)

nachádza sa na večernej oblohe, v súhvezdí Panny blízko hviezdy κ Vir. Dňa 24.7.2013 prechádza do kvadratúry, po západe Slnka sa nachádza 19° nad obzorom, pričom je viditeľný asi do  23:00. Určite stojí za to pozrieť sa naň v ďalekohľade, pretože podmienky na pozorovanie jeho prstencov sú ideálne. Na pozorovanie prstencov Saturna treba ďalekohľad so zväčšením aspoň 40x. 

 

Urán

Urán sa nachádza v súhvezdí Rýb, vychádza asi o 22:00. Jeho zdanlivá jasnosť je 5,88, je teda niečo pod hranicou pozorovateľnosti voľným okom. Aby ste ho mohli  vidieť bez ďalekohľadu, musíte ho pozorovať na mieste, kde je nízka svetelnosť – v malých obciach prípadne niekde krátko od nich. Odhadom sa dá zamerať tak, že na spojnici hviezd η Cet  -Dheneb (súhvezdie Veľryba) a α And – Alpheratz (súhvezdie Andromedy) odčítame od α And asi 26°30‘. Ak však máte ekvatoreálnu montáž ďalekohľadu a nie azimutálnu, lepšie Vám poslúžia súradnice: RA 0h 47m 6,6s, Dec  +4° 17’ 13“ (k 24.7.2013). 

Pozn: pri azimutálnej montáži nastavujete ďalekohľad na výšku a do strany vzhľadom na obzor (hore-dole, vpravo-vľavo), pri ekvatoreálnej nastavujete polohu objektu vzhľadom na naklonenú rovinu, ktorou je zemský rovník (najprv sa zameria polárka a potom sa nastavuje ďalekohľad), zadávajú sa súradnice RA a Dec.