Má referendum silu zákona, alebo silu ústavného zákona?

Na túto otázku nám Ústava SR nedáva jednoznačnú odpoveď a takisto aj názory právnikov na túto otázku sa rôznia. Ja som zástancom názoru, že referendum má právnu silu totožnú ako ústavný zákon. A to z nasledovných dôvodov:

1) čl. 2 ods. 1 Ústavy SR hovorí, že:  

„Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“

Z uvedeného je teda zrejmé, že zdrojom štátnej moci sú občania, a tí ju môžu vykonávať nielen prostredníctvom svojich zástupcov, ale aj priamo. Toto podporuje aj piata hlava Ústavy SR s názvom „Zákonodarná moc“, ktorá sa člení na dva oddiely – „Národná rada Slovenskej republiky“ a  „Referendum“.

2) čl. 93 ods. 3 Ústavy SR vymedzuje, čo nemôže byť predmetom referenda:

„Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.“

Ak by občania v referende nemohli rozhodovať ostatných veciach, ktoré upravuje Ústava SR, v tomto článku by boli uvedené. Keďže čl. 93 ods. 3 Ústavy SR spomína len „základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet“, možno vydedukovať, že referendom možno rozhodnúť o všetkom ostatnom, na čo sa súčasne vzťahuje čl. 93 ods. 2 Ústavy SR – „aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu“. Ak je teda splnená podmienka, že ide o dôležitú otázku verejného záujmu a nejde o základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet, možno o nej v referende rozhodnúť, aj napriek tomu, že je predmet referenda upravený v Ústave SR. A ak možno rozhodnúť  aj o veciach, ktoré upravuje Ústava SR, referendum musí mať silu ústavného zákona, pretože zákon alebo jeho časť, či jednotlivé ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s Ústavou SR (a o ktorom by to Ústavný súd SR vyslovil), by uverejnením nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov stratilo účinnosť a 6 mesiacov potom aj platnosť. Občania by teda v referende o tejto otázke nerozhodli, čo by bolo v rozpore s čl. 93 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého o nej možno rozhodnúť.

3) zástancovia názoru, že referendum má silu zákona, používajú na podporu svojho názoru čl. 72 Ústavy SR:

„Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.“

Kým oni sa však sústreďujú na slovíčko „jediným“, pre mňa je smerodatnejšie slovo „orgánom“. Sú občania SR snáď nejaký orgán?? NIE. Ani referedum nie je orgán, referendum je inštitút. Ak teda tvrdíme, že občania disponujú ústavodarnou mocou, je to plne v súlade s čl. 72 Ústavy SR.

4) zástancovia názoru, že referendum má právnu silu zákona ďalej používajú na podporu svojho názoru čl. 98 ods. 2 Ústavy SR:

„Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.“

Všimnite si, že Ústava SR nepoužíva slová „vyhlási ako zákon“, ale „vyhlási rovnako ako zákon“, z čoho je zrejmé, že zákon a návrhy prijaté v referende nie sú jedno a to isté. Ďalej, že Ústava SR nehovorí, že referendum má silu zákona, ale že sa VYHLASUJE ROVNAKO, t.j. rovnakým spôsobom, ako zákon. Tento spôsob stanovuje zákon č. 1/1993 o Zbierke zákonov SR v §1 ods. 1: „Ústava Slovenskej republiky, ústavné a ostatné zákony Národnej rady Slovenskej republiky, (...) návrhy prijaté v referende podľa čl. 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy (§ 6) sa vyhlasujú uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (...).“ Z §1 ods. 1 z. č. 1/1993 je úplne jasné, že spôsob, akým sa vyhlasuje zákon, je úplne totožný so spôsobom, akým sa vyhlasuje ústavný zákon. Aj keby sme teda spôsob vyhlasovania návrhov prijatých v referende považovali za smerodatný pre určenie ich právnej sily, nie je to možné, pretože zákony aj ústavné zákony sa vyhlasujú rovnakým spôsobom