Alkoholický alibizmus

Určite to zažívate často: Idete oslavovať niekoho narodeniny do baru a váš kamarát či známy sa snaží do seba naliať pol litra vodky, a potom zrazu tancuje na stole, lepí sa na každú druhú babu, od hnevu rozbíja veci alebo mláti ľudí. A dlho rozpráva o všetkom možnom - najmä o veciach, čo normálne nehovorí. Na druhý deň ráno, keď mu to vyrozprávate, mykne plecami a povie "bol som opitý".. A situácia sa opakuje, znovu a znovu. Príde do baru, naleje sa tequillou, tentokrát sa vyspí s nejakou ženskou z vedľajšieho stola z a odôvodní to "šak nebola špatná a bol som opitý ". Fráza "bol som opitý" sa naraz stáva výhovorkou pre všetky excesy, čo spraví, keď pije. Tvrdí, že za triezva by to nespravil a kontroloval by sa. 

Verím, že nespravil. Ale neverím, že by to NECHCEL spraviť. Skôr si myslím, že sa nalieva účelne, aby si mohol dovoliť robiť takéto veci a poruke mať vždy elegantnú výhovorku, ktorú mu väčšina ľudí akceptuje. Takéto veci v skutočnosti túži robiť, ale nechce za ne niesť zodpovednosť. Alkohol je len prostriedok, ako sa jej zbaviť, ale nie je skutočným dôvodom toho, čo robí. Niekedy mám pocit, že niektoré veci mi ľudia za triezva už ani nepovedia, ale čakajú, kým sa "napijeme", aby sa mohli poprípade vyhovoriť, že mali vypité, keby som sa náhodou urazila. Alibizmus ako vyšitý.






Lilith