Rada by som reagovala na včerajšie vyjadrenia členov Súdnej Rady, ktoré odzneli. Konkrétne na dve vety:
„Nechceme, aby dôveryhodnosť sudcov klesla na až na úroveň vlády ...“
Musím sa zasmiať. Slovenská justícia je v katastrofálnom stave, funguje zväčša na princípe korupcie a známostí. Súd nevyhráte – aj keď je zákon na Vašej strane, pokiaľ pozná druhá strana sudcu alebo keď má dosť peňazí na to, aby mohla sudcovi dať niečo do vačku. Nie je ničím neobvyklým, že súd rozhodne protizákonne, že na vytýčenie pojednávania čakáte 6 mesiacov a na právoplatný rozsudok aj 5 rokov. Tak sa nehrajme, že tu máme súdnictvo, ktoré je v očiach verejnosti dôveryhodné.
„Ako právnici vieme, že keď vláda ako kolektívny orgán nemôže rozhodovať, tak minister tobôž nie“
Ministerka vraj na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania potrebuje súhlas prezidenta, pretože vláda má po nevyslovení dôvery od októbra tohto roku okresaný mandát. Trochu si to rozoberme.
Novelou ústavy ústavným zákonom č. 356/2011 Z. z. sa doplnil čl. 115 o odsek 3: „Ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu podľa odseku 1 (t.j. – prezident SR vládu odvolá po tom, ako jej parlament vyslovil nedôveru alebo nevyslovil dôveru), rozhodnutím, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r); výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky.
Pozrime sa bližšie na čl. 119 Ústavy SR a na právomoci vlády pod písm. m) a r), na ktoré sa viaže súhlas prezidenta republiky.
„Vláda rozhoduje v zbore
m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej Rady SR.
r) o ďalšich otázkach, ak tak ustanoví zákon.“
Rozoberme si prvú vetu. Ak Ústava SR píše, že vláda rozhoduje V ZBORE (o niečom), znamená to, že vymenúva právomoci vlády ako kolegiátneho orgánu, ktorý o nich rozhoduje uzneseniami, na ktorých prijatie je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov vlády, nie právomoci jednotlivých ministrov, ktorí stoja na čele ministerstva ako monokratického orgánu. Teda, Ústava SR neokresala právomoci jednotlivých ministrov pri riadení ministerstva, ale ich právomoci ako členov vlády, pri rozhodovaní vlády v zbore. No a uznesením vlády nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o odvolaní predsedu NS...
Pani sudkyňa použila extenzívny výklad Ústavy SR, a to argumentom „a maiori ad minus“ – ak je v Ústave SR napísané, že vláda nemôže bez súhlasu prezidenta rozhodovať o odvolávaní štátnych funkcionárov, nemôže o tom rozhodovať ani ministerka ako taká. Zase sa vrátim k 1. vete čl. 119 Ústavy SR a nadviažem na písm. m): „Vláda ROZHODUJE v zbore o vymenúvaní a ODVOLÁVANÍ ďalších štátnych funkcionárov...“ Z toho vyplýva, že o tom, či je štátny funkcionár odvolaný alebo nie, rozhodne vláda v zbore. Rozhodla ministerka spravodlivosti o odvolávaní predsedu Najvyššieho súdu? Nie, iba podala návrh na začatie disciplinárneho konania. O tom, či bude predseda NS pozbavený funkcie sudcu alebo nie, rozhodne až Ústavný súd SR. Súhlas prezidenta by bol potrebný, ak by o pozbavení funkcie sudcu rozhodovala samotná ministerka, nie ak o ňom rozhoduje Ústavný súd SR.
Je irelevantné, či použijeme výklad deklaratórny alebo extenzívny, podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je aj v jednom aj v druhom prípade v súlade s Ústavou SR.
Tak o akom porušení to vravíte, pani sudkyňa?
Je irelevantné, či použijeme výklad deklaratórny alebo extenzívny, podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je aj v jednom aj v druhom prípade v súlade s Ústavou SR.
Tak o akom porušení to vravíte, pani sudkyňa?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára